Prírodné vitamíny

Aký je rozdiel medzi prírodnými a syntetickými vitamínmi?

Vitamíny nachádzajúce sa v prírodných zdrojoch nazývame ako prírodné, prírodného pôvodu. Môže sa jednať o typicky jednu molekulu vitamínu alebo skupinu príbuzných látok, ak ich daný vitamín obsahuje. Niektoré prírodné vitamíny sa vyznačujú špeciálnym tvarom molekuly, priestorovou orientáciou. Priestorová orientácia molekuly sa nazýva tiež optická aktivita. Prírodné formy vitamínov obsahujú jeden optický izomér molekuly označovaný ako D-forma alebo L-forma.

Priestorový tvar molekúl je dôležitý pre biologický účinok. Opticky opačné formy molekúl vitamínov možno prirovnať ku kľúču, ktorý je možné zasunúť do zámky, ale nie je možné ním otočiť a odomknúť. Ak za účinok vitamínu v organizme zodpovedá D-forma molekuly, L forma je biologicky neaktívna.

 

Nutraceutica preferuje prírodné formy vitamínov

Vo výrobkoch OMEGA-3 HP nenájdete syntetický vitamín E (DL-tokoferol acetát), bežne uvádzaný na etiketách pod skratkou „vitamín E“.

Výrobca rybích olejov Nutraceutica používa výlučne prírodné formy vitamínov.

 

Syntetické formy vitamínov obsahujú chemické zlúčeniny, ktoré sa obvykle nevyskytujú v prírodných zdrojoch.

Typickým príkladom syntetickej verzie vitamínu je zmes DL-foriem tokoferol acetátu, syntetický vitamín E. Kombinácia DL-foriem znamená zmes opticky aktívnych ľavotočivých a pravotočivých molekúl konkrétneho vitamínu. Organizmus evolúciou dokáže biologicky využívať len D-formu  vitamínu. Syntetická, racemická zmes DL-foriem vitamínu obsahuje 50% neúčinnej L-formy, z čoho vyplýva 50% biologická účinnosť v porovnaní s prírodnou D-formou vitamínu.

 

Izoformy prírodných vitamínov

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim biologickú účinnosť vitamínov je prítomnosť všetkých izoforiem, ak ich vitamín obsahuje.

Viaceré prírodné vitamíny obsahujú skupinu príbuzných látok s podobným alebo dopĺňajúcim sa biologickým účinkom. Izoformy vitamínu majú nepatrne odlišnú štruktúru molekúl, môžu sa však výrazne odlišovať v biologických účinkoch alebo v intenzite biologickej aktivity.

Príkladom je prírodný vitamín E obsahujúci 8 izoforiem, 4 nasýtené tokoferoly a 4 nenasýtené tokotrienoly. Štúdiami sa zistili odlišné biologické účinky nasýtených a nenasýtených foriem vitamínu E. Tokotrienoly, nenasýtené formy vitamínu E majú klinicky dokázaný neuroprotektívny účinok, chránia a regenerujú mozgové bunky. Tokoferoly, nasýtené formy vitamínu E túto vlastnosť nemajú.

 

Antioxidačná aktivita

Rozdiely existujú aj v antioxidačnej aktivite jednotlivých foriem vitamínu. Príkladom sú nenasýtené vitamíny E, tokotrienoly, ktoré májú 50-krát vyšší antioxidačný potenciál v porovnaní s tokoferolmi. V inej in vitro štúdii vykazovali tokotrienoly 6-krát vyšší ochranný efekt na pečeňový cytochróm P-450.

V prípade syntetických DL-tokoferolov je účinnosť o polovicu znížená prítomnosťou 50% biologicky neaktívnych molekúl. Celkovo je teda antioxidačný potenciál syntetického DL-tokoferolu 12 až 100-krát nižší v porovnaní s prírodnými D-formami tokotrienolov, nenasýtených foriem vitamínu E.

Uprednostnením prírodných foriem vitamínov je možné profitovať z preukázateľne vyššej biologickej účinnosti a odlišných biologických účinkov, ktoré chýbajú pri syntetických formách vitamínov.

 

Obsahuje alebo neobsahuje vitamín E?

Syntetický vitamín E v dávke 10 mg / 5 ml  býva obvykle pridávaný do rybích olejov z treščej pečene viacerých výrobcov. Dôvodom pridania je antioxidačná stabilizácia výrobku. Biologicky však nemá prakticky žiaden význam, aj keď etikety výrobkov uvádzajú že „obsahuje vitamíny A + D + E „.

 

10 mg a 10 mg E vitamínu nie je to isté

Pre dosiahnutie porovnateľného biologického antioxidačného účinku 10 mg prírodného vitamínu E úplného spektra pochádzajúceho z ryžových otrúb alebo zo surového nerafinovaného palmového oleja je potrebná 10 až 100-násobne vyššia bioekvivalentná dávka syntetickej formy tokoferolu.

Niektoré biologické účinky, ako napríklad neuroprotektívny účinok, cholesterol znižujúci účinok pri syntetickej forme vitamínu úplne chýbajú aj pri vyšších dávkach, sú závislé od konkrétnej štruktúry molekuly.